Život Prešova
online
online
Sýkora zo zväzu varuje: Extralige hrozí amatérsky štatút
10.03.2013 Bratislava
Bratislava 10. marca (TASR) - Hokej je od začiatkov slovenskej samostatnosti lídrom popularity a každoročne počas majstrovstiev sveta spôsobí v celej krajine národnú eufóriu. Vlani po zisku striebra v Helsinkách vítali "hrdinov" po návrate masy ľudí a žiadna iná udalosť nevyvolala už dlho takú odozvu v spoločnosti. Prekvapujúci úspech však nesplnil očakávania funkcionárov Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) a namiesto nárastu prišiel pokles finančných prostriedkov od sponzorov.
Generálny sekretár strešnej organizácie Otto Sýkora vyjadril pre TASR obavy, že ak sa v najbližšom období nič nezmení, mohla by nastať veľmi komplikovaná situácia, najmä v najvyššej extralige. "Nemáme problém so štátnymi dotáciami, to sú peniaze, ktoré idú na talentovanú mládež a na reprezentáciu. Keď to však môžem porovnať so Švajčiarskom, Nemeckom, či Českom, kde som pôsobil, oproti Slovensku je tam vytvorené ďaleko lepšie prostredie, čo sa týka sponzoringu," uviedol Sýkora.
Dodal, že dôsledky môžu byť ďalekosiahle: "Pocítime to už v najbližšom čase. Extraliga má veľmi vážne problémy a ak sa niečo rýchlo nezmení, behom jedného dvoch rokov sa z našej najvyššej ligy môže stať amatérska súťaž. Kluby jednoducho nebudú schopné zabezpečiť hráčov ako profesionálov. Malo by to neskutočný vplyv aj na národné mužstvo a za pár rokov to môže mať taký dopad, že budeme bojovať o účasť v A-kategórii MS."
Šport prišiel o sponzorov, nepritiahli ich ani úspechy
Hospodárska kríza sa naplno prejavila aj v ochote firiem investovať do športu a nič na tom nezmenil ani veľký úspech spočiatku odpisovaného tímu trénera Vladimíra Vůjteka v Helsinkách.
"Po majstrovstvách sme si mysleli, aký tu bude boom, koľko dostaneme od sponzorov peňazí. A pritom sme išli o polovicu dole. Efekt úspechu, o ktorom sme si mysleli, že nastane, tu nebol. Práve tam pociťujeme, že ekonomická situácia je zlá. Dnes na Slovensku sponzor nemá dôvod dávať peniaze do športu, nemôže si to vôbec odpísať, tak prečo by aj mal. Do športu ich dá len vtedy, ak je tam nejaká osobná väzba. Takisto je to s lotériami. Jednoznačne si myslím, že väčšina peňazí zo stávok na zápasy, kde sa otáčajú pre šport, by mala ísť späť. Ak chceme pomôcť športu, vieme nastaviť systém tak, aby sme mu pomohli."
Slovenský zväz ľadového hokeja, ktorý má približne deväť a pol tisíc členov, z toho asi 6500 do osemnásť rokov, pracuje s rozpočtom približne 3,5 milióna eur, čo zahŕňa štátne dotácie i vlastné zdroje zo sponzoringu. Tieto peniaze dokážu pokryť základné potreby zväzu, no Sýkora tvrdí, že to nestačí.
"Pokryjeme náklady na reprezentáciu, máme pod zmluvou 77 mládežníckych trénerov, ktorí pre nás pracujú. Vyše milión prerozdeľujeme na kluby, peniaze na mládež na juniorské a dorastenecké kategórie. No z toho neurobíme progres. Ak by sme sa chceli zlepšiť, posunúť niekam ďalej, tak nám tieto peniaze nestačia. Stačia len na to, aby sme sa udržali tam, kde sme. Za posledných šesť rokov sme vyprodukovali len dvoch hráčov do NHL - Tatara a Pánika. Nestačí to na to, aby sme sa dostali niekam na úroveň spred desiatich rokov, keď bolo v NHL 37 hráčov. Dnes je ich tam 12 a z toho piati, šiesti pomaly končia. Za chvíľu budeme ako Dáni pracovať so šiestimi, siedmimi hráčmi."
Pomôcť by podľa Sýkoru mohli nové pravidlá pre dotácie
Situáciu by mohli vyriešiť nové pravidlá prerozdeľovania štátnych peňazí do jednotlivých športov. Pre väčšinu menších športových zväzov je hlavným problémom v novom systéme kritérium popularity, ktoré je podľa nich nemerateľné a preto sa medzi sebou nevedia dohodnúť. Sýkora si myslí, že by sa situácia dala vyriešiť, keby sa vyčlenili dva najpopulárnejšie zväzy.
"Bavíme sa o nejakých 48 športových odvetviach a nikdy nenájdete spôsob, ako uspokojiť všetkých. Ja si myslím, že v tomto sa futbal s hokejom vymyká a je otázka, či by nemali ísť niekde na bok. Nehovorím, že by mali mať niečo extra navyše, ale dnes sa všetky ostatné športy najprv pozerajú na to, ako bude uspokojený hokej, ako futbal. Potom sa nastavujú kritéria pre veľké športy a až potom pre tie malé. Myslím si, že by veľa športom odľahlo, keby boli futbal a hokej definitívne nejako nastavené a ostatné športy by si medzi sebou našli kritériá, podľa ktorých by sa dali nastaviť pravidlá prerozdeľovania."
Podobný model funguje v okolitých krajinách, kde si vlády vyčlenili niekoľko najlepších športových odvetví a tie podporujú o niečo viac a vytvorili dobré podmienky, aby do nich mohlo vstupovať aj viac sponzorov s väčšími čiastkami. "V Maďarsku si vybrali myslím päť druhov športov, do ktorých dávajú extra peniaze. Podnikatelia, ktorí do týchto športov investujú, si môžu až sedemdesiat percent odpísať z daní. Poliaci taktiež dávajú peniaze všetkým, ale vyselektovali si osem športov, ktoré financujú extra. Toto je správna otázka. Či má štát dotovať rovnako všetkých, alebo si má vybrať napríklad kanoistiku, biatlon, veslovanie alebo volejbal, ktorým sa teraz darí, a nejako špeciálne ich zvýhodniť," uvažuje Sýkora.
Keď sa odsunú financie na stranu, generálny sekretár SZĽH je s fungovaním zväzu spokojný. "Myslím si, že čo sa týka organizácie a celkového systému je SZĽH na Slovensku ďaleko najlepšie nastavený. Viaceré športy nám závidia túto štruktúru, ale určite to ešte nie je optimálne. Vieme, že sa musíme zlepšovať. Do stredobodu pozornosti musíme dať nábor mladých hráčov, aby sme získali čo najviac detí. Momentálne sa nám to darí a je to aj zásluha športového úspechu, ktorý dosiahla dospelá reprezentácia na MS. Oproti minulému roku máme 30-40 percentný nárast. Úspešný je aj projekt Orange 20 a chceme sa zamerať a robíme všetko pre to, aby sme možno už na budúci rok inštalovali aj projekt 'osemnástky', čo by nám veľmi výrazne pomohlo k vychovávaniu talentov smerom k národnému mužstvu a možno aj smerom k NHL, kde sme v poslednom období prestali produkovať hráčov."
Reprezentačný projekt hráčov do osemnásť rokov by mal fungovať podobne ako dnešná "dvadsiatka"
Výber by štartoval v I. lige a uvažuje sa, že svoj domovský stan by si rozložil v Námestove. "Už dnes by sme tak vytvorili priestor pre sedemnásťročných hráčov, ktorí by vlastne hrali už seniorský hokej. Teraz máme desať dobrých hráčov v zahraničí, ale vôbec nevieme či rastú a či robia progres. Bavíme sa o Námestove, kde vznikol nový štadión a sú tam ľudia, ktorí chcú pomôcť hokeju na Orave a týmto by sme im my pomohli trošku zviditeľniť región. Podmienky sa nám tam veľmi páčia a vlastne tam budeme robiť aj prvé sústredenie A-tímu," uviedol Sýkora.
Ďalšou možnou novinkou je aj projekt spoločnej najvyššej súťaže. Pred niekoľkými rokmi sa intenzívne hovorilo o spojení so západnými susedmi, no to nakoniec Česi odmietli. Teraz sa chce SZĽH zamerať na Poľsko.
"Pred dvoma týždňami sme boli počas olympijskej kvalifikácie s prezidentom poľského zväzu v Tatrách a absolvovali sme veľmi dobré stretnutie. Navrhli nám vytvoriť nejakú spoločnú ligu na pôde extraligy, kde si vedia predstaviť pár svojich dobrých klubov. V najbližších dňoch sa tým budeme zaoberať, no zatiaľ je to otázka budúcnosti," načrtol možnú spoluprácu. V spoločnej súťaži by pravdepodobne nastupovalo desať slovenských a tri, štyri poľské kluby. Takýto projekt by mohol byť ďalšou možnosťou, ako zlepšiť zlú finančnú situáciu extraligových tímov, keďže by sa výrazne rozšíril marketingový potenciál súťaže."
Generálny sekretár strešnej organizácie Otto Sýkora vyjadril pre TASR obavy, že ak sa v najbližšom období nič nezmení, mohla by nastať veľmi komplikovaná situácia, najmä v najvyššej extralige. "Nemáme problém so štátnymi dotáciami, to sú peniaze, ktoré idú na talentovanú mládež a na reprezentáciu. Keď to však môžem porovnať so Švajčiarskom, Nemeckom, či Českom, kde som pôsobil, oproti Slovensku je tam vytvorené ďaleko lepšie prostredie, čo sa týka sponzoringu," uviedol Sýkora.
Dodal, že dôsledky môžu byť ďalekosiahle: "Pocítime to už v najbližšom čase. Extraliga má veľmi vážne problémy a ak sa niečo rýchlo nezmení, behom jedného dvoch rokov sa z našej najvyššej ligy môže stať amatérska súťaž. Kluby jednoducho nebudú schopné zabezpečiť hráčov ako profesionálov. Malo by to neskutočný vplyv aj na národné mužstvo a za pár rokov to môže mať taký dopad, že budeme bojovať o účasť v A-kategórii MS."
Šport prišiel o sponzorov, nepritiahli ich ani úspechy
Hospodárska kríza sa naplno prejavila aj v ochote firiem investovať do športu a nič na tom nezmenil ani veľký úspech spočiatku odpisovaného tímu trénera Vladimíra Vůjteka v Helsinkách.
"Po majstrovstvách sme si mysleli, aký tu bude boom, koľko dostaneme od sponzorov peňazí. A pritom sme išli o polovicu dole. Efekt úspechu, o ktorom sme si mysleli, že nastane, tu nebol. Práve tam pociťujeme, že ekonomická situácia je zlá. Dnes na Slovensku sponzor nemá dôvod dávať peniaze do športu, nemôže si to vôbec odpísať, tak prečo by aj mal. Do športu ich dá len vtedy, ak je tam nejaká osobná väzba. Takisto je to s lotériami. Jednoznačne si myslím, že väčšina peňazí zo stávok na zápasy, kde sa otáčajú pre šport, by mala ísť späť. Ak chceme pomôcť športu, vieme nastaviť systém tak, aby sme mu pomohli."
Slovenský zväz ľadového hokeja, ktorý má približne deväť a pol tisíc členov, z toho asi 6500 do osemnásť rokov, pracuje s rozpočtom približne 3,5 milióna eur, čo zahŕňa štátne dotácie i vlastné zdroje zo sponzoringu. Tieto peniaze dokážu pokryť základné potreby zväzu, no Sýkora tvrdí, že to nestačí.
"Pokryjeme náklady na reprezentáciu, máme pod zmluvou 77 mládežníckych trénerov, ktorí pre nás pracujú. Vyše milión prerozdeľujeme na kluby, peniaze na mládež na juniorské a dorastenecké kategórie. No z toho neurobíme progres. Ak by sme sa chceli zlepšiť, posunúť niekam ďalej, tak nám tieto peniaze nestačia. Stačia len na to, aby sme sa udržali tam, kde sme. Za posledných šesť rokov sme vyprodukovali len dvoch hráčov do NHL - Tatara a Pánika. Nestačí to na to, aby sme sa dostali niekam na úroveň spred desiatich rokov, keď bolo v NHL 37 hráčov. Dnes je ich tam 12 a z toho piati, šiesti pomaly končia. Za chvíľu budeme ako Dáni pracovať so šiestimi, siedmimi hráčmi."
Pomôcť by podľa Sýkoru mohli nové pravidlá pre dotácie
Situáciu by mohli vyriešiť nové pravidlá prerozdeľovania štátnych peňazí do jednotlivých športov. Pre väčšinu menších športových zväzov je hlavným problémom v novom systéme kritérium popularity, ktoré je podľa nich nemerateľné a preto sa medzi sebou nevedia dohodnúť. Sýkora si myslí, že by sa situácia dala vyriešiť, keby sa vyčlenili dva najpopulárnejšie zväzy.
"Bavíme sa o nejakých 48 športových odvetviach a nikdy nenájdete spôsob, ako uspokojiť všetkých. Ja si myslím, že v tomto sa futbal s hokejom vymyká a je otázka, či by nemali ísť niekde na bok. Nehovorím, že by mali mať niečo extra navyše, ale dnes sa všetky ostatné športy najprv pozerajú na to, ako bude uspokojený hokej, ako futbal. Potom sa nastavujú kritéria pre veľké športy a až potom pre tie malé. Myslím si, že by veľa športom odľahlo, keby boli futbal a hokej definitívne nejako nastavené a ostatné športy by si medzi sebou našli kritériá, podľa ktorých by sa dali nastaviť pravidlá prerozdeľovania."
Podobný model funguje v okolitých krajinách, kde si vlády vyčlenili niekoľko najlepších športových odvetví a tie podporujú o niečo viac a vytvorili dobré podmienky, aby do nich mohlo vstupovať aj viac sponzorov s väčšími čiastkami. "V Maďarsku si vybrali myslím päť druhov športov, do ktorých dávajú extra peniaze. Podnikatelia, ktorí do týchto športov investujú, si môžu až sedemdesiat percent odpísať z daní. Poliaci taktiež dávajú peniaze všetkým, ale vyselektovali si osem športov, ktoré financujú extra. Toto je správna otázka. Či má štát dotovať rovnako všetkých, alebo si má vybrať napríklad kanoistiku, biatlon, veslovanie alebo volejbal, ktorým sa teraz darí, a nejako špeciálne ich zvýhodniť," uvažuje Sýkora.
Keď sa odsunú financie na stranu, generálny sekretár SZĽH je s fungovaním zväzu spokojný. "Myslím si, že čo sa týka organizácie a celkového systému je SZĽH na Slovensku ďaleko najlepšie nastavený. Viaceré športy nám závidia túto štruktúru, ale určite to ešte nie je optimálne. Vieme, že sa musíme zlepšovať. Do stredobodu pozornosti musíme dať nábor mladých hráčov, aby sme získali čo najviac detí. Momentálne sa nám to darí a je to aj zásluha športového úspechu, ktorý dosiahla dospelá reprezentácia na MS. Oproti minulému roku máme 30-40 percentný nárast. Úspešný je aj projekt Orange 20 a chceme sa zamerať a robíme všetko pre to, aby sme možno už na budúci rok inštalovali aj projekt 'osemnástky', čo by nám veľmi výrazne pomohlo k vychovávaniu talentov smerom k národnému mužstvu a možno aj smerom k NHL, kde sme v poslednom období prestali produkovať hráčov."
Reprezentačný projekt hráčov do osemnásť rokov by mal fungovať podobne ako dnešná "dvadsiatka"
Výber by štartoval v I. lige a uvažuje sa, že svoj domovský stan by si rozložil v Námestove. "Už dnes by sme tak vytvorili priestor pre sedemnásťročných hráčov, ktorí by vlastne hrali už seniorský hokej. Teraz máme desať dobrých hráčov v zahraničí, ale vôbec nevieme či rastú a či robia progres. Bavíme sa o Námestove, kde vznikol nový štadión a sú tam ľudia, ktorí chcú pomôcť hokeju na Orave a týmto by sme im my pomohli trošku zviditeľniť región. Podmienky sa nám tam veľmi páčia a vlastne tam budeme robiť aj prvé sústredenie A-tímu," uviedol Sýkora.
Ďalšou možnou novinkou je aj projekt spoločnej najvyššej súťaže. Pred niekoľkými rokmi sa intenzívne hovorilo o spojení so západnými susedmi, no to nakoniec Česi odmietli. Teraz sa chce SZĽH zamerať na Poľsko.
"Pred dvoma týždňami sme boli počas olympijskej kvalifikácie s prezidentom poľského zväzu v Tatrách a absolvovali sme veľmi dobré stretnutie. Navrhli nám vytvoriť nejakú spoločnú ligu na pôde extraligy, kde si vedia predstaviť pár svojich dobrých klubov. V najbližších dňoch sa tým budeme zaoberať, no zatiaľ je to otázka budúcnosti," načrtol možnú spoluprácu. V spoločnej súťaži by pravdepodobne nastupovalo desať slovenských a tri, štyri poľské kluby. Takýto projekt by mohol byť ďalšou možnosťou, ako zlepšiť zlú finančnú situáciu extraligových tímov, keďže by sa výrazne rozšíril marketingový potenciál súťaže."
0
www.ZIVOTPO.sk
